Toxicita orálnych steroidov
Dátum: 16. 02. 2004
Zdroj: Ronnie's World
Autor: Mišisko


To, že 17-alfa alkylované steroidy sú toxické pre pečeň, je neodškriepiteľný fakt. Určite každý, kto sa zo steroidmi stretol, už počul pravidlá typu: "Netreba užívať viac ako 50mg Oxymetholonu denne a nie viac ako 4 týždne...". Sú však podobné tvrdenia založené na pravde? Na internete môžeme nájsť kopec štúdií, ktoré túto domnienku potvrdzujú, ale aj vyvracajú. Pozrime sa na niektoré z nich trochu bližšie...

Keby ste jednoducho miesto injekčnej aplikácie    vypili    ampulku   s   testosteronom
   
(alebo nejakým jeho derivátom), tak bude neúčinný, pretože už pri prvom prechode pečeňou bude veľmi účinne vychytaný a degradovaný. Na to, aby ste urobili steroid účinný v orálnej forme, stačí malý zásah do jeho molekuly - naviazať na steroid nejakú reťazec silnou väzbou, ktorá nemôže byť jednoducho odstránená pečeňovými enzýmami. Takýmto spôsobom vyrobíte steroid, ktorý bude účinný aj v orálnej forme. Táto úprava sa robí najčastejšie na 17-tom uhlíku (používa sa aj prvý uhlík napr. Methenolone - Primobolan). Úprava má však aj jednu nevýhodu: takýto steroid odolný voči degradácii sa stáva toxickým pre pečeň...



Podľa štúdie 1, ktorá skúmala 131 prípadov úmrtí na hepatálny angiosarkóm (druh zhubného nádoru pečene), 3,1% z týchto ľudí užívali v minulosti anabolicko androgénne steroidy, z čoho usúdili, že tieto steroidy môžu spôsobovať vznik malígnych nádorov pečene. Avšak táto štúdia nedáva žiaden dôkaz, že práve steroidy boli príčinou nádorov. Uvedomme si, že keby sme zobrali náhodných 100 ľudí a zistili, koľký z nich niekedy užívali anabolické steroidy (vrátane prípadov, kedy boli tieto steroidy naordinované lekárom za účelom terapie) to číslo by mohlo byť veľmi blízke 3 percentám. Navyše neexistuje žiadna štúdia, ktorá by dokazovala, že približne od 70-tych rokov stúpol počet úmrtí na hepatálny angiosarkóm, pričom za ten istý čas mnohonásobne stúpol počet užívateľov anabolických steroidov.

Ďalšia zaujímavá štúdia 2 popisuje vznik mnohonásobných adenómov na pečeni (malé a v malom počte relatívne neškodné cysty) u japonského dievčaťa po použití oxymetholonu, pri liečbe aplastickej anémie. To by teoreticky mohlo pre tých, čo používajú oxymetholon znamenať, že by sa radšej mali poobzerať po niečom inom, ale keď sa na danú štúdiu pozrieme trochu dôkladnejšie, zistíme zaujímavú vec: dievčaťu bola diagnostikovaná aplastická anémia vo veku 14 rokov a prvé zmeny na pečeni boli pozorované po šiestich rokoch užívania 30mg oxymetholonu denne! Pri hmotnosti dievčata niekde okolo 45 kg to predstavuje dávku približne 60 - 80 mg pre dospelého muža - kulturistu, denne po dobu 6 rokov! Porovnajte si to s tvrdením v prvom odstavci tohto článku!

Iná štúdia 3 popisuje toxicitu rôznych steroidov na bunkovú kultúru potkaních pečeňových buniek. Boli použité tieto koncentrácie: 1x10-8M, 1x10-6M, 1x10-4M. Bolo skúmaných niekoľko faktorov poškodenia buniek. K zmene parametrov došlo len pri 17-alkylovaných steroidoch methyltestosteron, stanozolol a oxymetholon a aj to len pri koncentrácii 1x10-4 (čo predstavuje v závislosti od steroidu v prepočte dávku 30-40mg na kg). Z tejto štúdie vyplývajú 2 veci:

1. Alfa alkylované steroidy sú hepatotoxické, ale len vo veľmi vysokých dávkach.
2. Nealkylované steroidy nemajú ani vo veľmi vysokých koncentráciách hepatotoxické účinky.

Štúdia 4 skúmala účinok 8 týždňového cyklu fluoxymesteronu, methylandrostenolonu a stanozololu na potkanov pri dávke 10mg/kg týždenne. Pre 100 kilového muža to predstavuje dávku 1000 mg týždenne (143 mg denne). Polovica potkanov bola vystavená telesnej záťaži a polovica nie. Boli zistené zmenené aktivity niektorých enzýmov v pečeňových bunkách, ale sérové (krvné) hodnoty pečeňových enzýmov boli u oboch skupín v norme! To znamená, že dané dávky 17-alfa alkylovaných steroidov síce menia pomery v aktivite niektorých enzýmov, ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o hepatotoxicite v pravom slova zmysle!

Čo z toho celého vyplýva? Je pravdou, že 17-alfa alkylované steroidy sú hepatotoxické. Ale pravdou je aj to, že jedine pri extrémne vysokých dávkach. Podľa ďalších štúdií 5,6 sa hladiny hepatálnych enzýmov vracajú do normy do 3 mesiacov od vysadenia. A taktiež zvýšené hodnoty týchto enzýmov počas cyklu môžu mať zdroj v tvrdom tréningu a nie v steroidoch. Pravdepodobne hystéria okolo nebezpečnosti týchto látok je len jedným z ďalších mýtov, ktorých je však v tomto športe viac než dosť.

Tento článok má len informatívny charakter! Autor v tomto ani žiadnom inom článku nenabáda na užívanie akýchkoľvek zakázaných podporných látok a nezodpovedá za prípadné zdravotné problémy spôsobené užívaním takýchto látok.

Zdroj:
[1] Lancet 1979 Nov 24;2(8152):1120-3, Hepatic angiosarcoma associated with androgenic-anabolic steroids. Falk H, Thomas LB, Popper H, Ishak KG.
[2] J Gastroenterol 2000;35(7):557-62, Multiple hepatic adenomas caused by long-term administration of androgenic steroids for aplastic anemia in association with familial adenomatous polyposis. Nakao A, Sakagami K, Nakata Y, Komazawa K, Amimoto T, Nakashima K, Isozaki H, Takakura N, Tanaka N.
[3] J Pharmacol Toxicol Methods 1995 Aug;33(4):187-95, Toxic effects of anabolic-androgenic steroids in primary rat hepatic cell cultures. Welder AA, Robertson JW, Melchert RB.
[4] Med Sci Sports Exerc. 1999 Feb;31(2):243-50, Rat liver lysosomal and mitochondrial activities are modified by anabolic-androgenic steroids. Molano F, Saborido A, Delgado J, Moran M, Megias A.
[5] Int J Sports Med 1996 Aug;17(6):429-33, Body composition, cardiovascular risk factors and liver function in long-term androgenic-anabolic steroids using bodybuilders three months after drug withdrawal. Hartgens F, Kuipers H, Wijnen JA, Keizer HA.
[6] Clin J Sport Med 1999 Jan;9(1):34-9, Anabolic steroid-induced hepatotoxicity: is it overstated? Dickerman RD, Pertusi RM, Zachariah NY, Dufour DR, McConathy WJ.
Spracované a doplnené podľa Mind and Muscle Magazine



 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vaše otázky a pripomienky píšte na adresu steroidy@szm.sk